Čtvrtek, 28 března, 2024
- Reklama -časopis
DomůFinanceZadlženosť obcí sa znižuje

Zadlženosť obcí sa znižuje

Nielen obyvatelia, ale aj obce sa zadlžujú. Potešiť môže to, že na rozdiel od zadlženia obyvateľstva, zadlženie obcí sa znižuje. Zhruba polovica obcí je bez dlhu, nájdu sa ale aj tie, ktorých zadlženosť činí viac ako 200%. Vyplýva to zo správy Ministerstva financií, ktorá informuje o stave dlhu a jeho vývoji.

Celkový dlh obcí predstavoval v roku 2017 rokom 69,1 miliardy korún, znížil sa o zhruba 4 percentá oproti rovnakému obdobiu v roku 2016, za prvých 6 mesiacov minulého roka to bolo 67,4 %. Vyplýva to zo správy Ministerstva financií.

Ako sa vlastne môžu obce zadlžiť? Aj obce si môžu na seba naberať úvery, ďalej potom majú možnosť vydávať tzv. komunálne dlhopisy, ďalej takzvané návratné finančnej pomoci, vrátane pôžičiek od štátu. Zatiaľ čo objem úverov je za posledné roky plus mínus rovnaký (v roku 2006 predstavoval 47,1 miliardy korún, v roku 2017 49,5 miliardy), využitie komunálnych dlhopisov klesá, v roku 2006 činil objem takto požičaných peňazí 22,9 miliardy korún, v roku 2017 to bola ani nie polovica. Najväčšími dlžníkmi sú štyri najväčšie české mestá, teda Praha, Brno, Ostrava a Plzeň. V roku 2017 na nich totiž pripadla viac ako polovica dlhu. Avšak, nie je sa treba báť toho, že by snáď boli tieto mestá pred bankrotom: „Na celkovej zadlženosti obcí sa v roku 2017 podieľali 4 najväčšie mestá SR zo 45,1%, hodnota ich dlhu dosiahla výšku 31,1 miliárd Sk. Súčasne však tieto mestá vykazujú vysoký stav finančných prostriedkov na bankových účtoch, pri všetkých štyroch mestách zhruba dvojnásobne prevyšuje hodnotu ich dlhu,“ uvádza správa. Najzadlženejšie je pochopiteľne vzhľadom na obrovské investície hlavné mesto Praha: „Celková výška dlhu hlavného mesta Prahy (vrátane zriadených príspevkových organizácií) dosiahla ku koncu roka 2017 hodnotu 21,9 miliardy. Sk, čo je o 1,1 miliardy. Sk menej ako v roku predchádzajúcom. Podiel zadlženosti hlavného mesta Prahy na celkovej zadlženosti obcí predstavoval 31,7%,“ konštatuje Ministerstvo financií.

Rozpočtová zodpovednosť
V Českej republike bolo v roku 2017 3.547 obcí bez dlhu s priemernou výškou zadlženosti 22%. Tento počet je posledné roky približne podobný. V roku 2017 vošiel do platnosti zákon o pravidlách rozpočtovej zodpovednosti, ktorý rieši monitoring hospodárenia obcí. Princíp, pre ktorý sa vžila skratka „dlhová brzda“ stanovuje, že zadlženosť obce nesmie prekročiť 60 % počítané priemerne za uplynulé 4 roky. Ak sa tak stane, obec musí znížiť svoju zadlženosť budúci rok o 5% ročne. Ak sa jej ani to nepodarí, potom štát prikročí k sankciám a obmedzí prevod výnosov z niektorých daní na obec (rozpočtové určenie daní). Správnosť zákonnej úpravy potvrdil v marci 2017 aj nález Ústavného súdu. Obcí, ktorým bol pozastavený prívod peňazí bolo už 456, osem obcí dokonca zadlženosť vyššia ako 200 percent.

Skontrolujte si, ako hospodári vaša obec!
Ministerstvo financií vytvorilo praktickú kalkulačku rozpočtovej zodpovednosti, vďaka ktorej si môže verejnosť overiť, či daný územno samosprávny celok plní pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Kalkulačka je umiestnená v aplikácii Monitor Ministerstva financií SR na profile konkrétnej obce či kraja v záložke „Rozpočtová zodpovednosť“. Umožňuje skontrolovať aktuálny stav plnenia dlhového pravidla a taktiež zistiť výšku prípadnej minimálnej splátky dlhu. Navyše sa tu nachádza aj univerzálna kalkulačka, pri ktorej je možné zadávať ľubovoľné hodnoty a zistiť tak možný budúci stav ukazovateľov. Systém umožňuje tiež porovnávať jednotlivé obce medzi sebou.

Zadlžené obce vyzerajú oddĺženie
Zákon o monitorovaní hospodárenia tiež udáva hodnoty likvidity, ktorá vyjadruje podiel obežných aktív a krátkodobých záväzkov. Hodnota ukazovateľa nižšia ako 1 naznačuje, že obec nie je schopná splatiť svoje krátkodobé záväzky a nie je si teda schopná platiť bežnú prevádzku. Aj také obce u nás nájdeme: „Monitorujúci ukazovateľ celkovej likvidity bol u 107 obcí v kritickom intervale nula až jedna,“ konštatuje správa Ministerstva financií. Ďalším alarmujúcim kritériom je ukazovateľ podielu cudzích zdrojov k celkovým aktívam: „Ten bol u 101 územných samosprávnych celkov (93 obcí a 8 krajov) vyšší ako 25 %. Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa vykazujú obce Turovice (709 %) a Pramene (224 %),“ hodnotí správa.

Zatiaľ čo obec Turovice sa zadĺžila z dôvodu nepodarenej stavby domova pre seniorov, za ktorý dlhuje ves o 200 obyvateľoch štátu 90 miliónov korún. Pramene poslal do finančných problémov megalomanská investícia do vrtu minerálnej vody. Teraz dlhuje obec cca 56 miliónov.

Zadlžené obce sa ocitajú v bezvýchodiskovej situácii, veria však, že by im pomohla novela zákona o insolvencii. Zatiaľ čo teraz môžu byť oddlžené len fyzické osoby, v budúcnosti by mohli bankrot vyhlásiť aj obce. Novelu zákona vrátili senátori snemovni s niektorými zmenami a malo by sa o nej hlasovať na nadchádzajúcej schôdzi Snemovne, ktorá začína v utorok. Ide o snemovnu tlač 71 (históriu jeho prejednávania nájdete na stránkach Snemovne – tu) a je navrhnutý ako pevne zaradený 2. bod utorkového rokovania. Senátori vracajú návrh zákona so siedmimi pozmeňujúcimi návrhmi.

zeny

Mohlo by Vás zajímat

PR článek